ŠPORT V KNM DO ROKU 1945

Počiatky telovýchovnej činnosti siahajú do vzniku československého štátu.

    

Prvé futbalové ihrisko sa vybudovalo na polopasienkovej ploche s vŕ­bovým porastom pravého brehu rieky Kysuce v blízkosti terajšieho mosta do Poviny. Tu sa odohrávali prvé priateľské stretnutia. Prejav vyspelosti dobrého hráča sa v tom čase hodnotil podľa dĺžky odkopu lopty k súperovi. Hráči sa menili aj podľa toho, či mali vlastné topánky, jednotné trenírky a rovnaké tričká. Prvá evidovaná telovýchovná jednota má už 1.januára 1921 svoju pečiatku s oválno-elipsovitým tvarom. V hornej časti má nápis TELO­CVIČNÁ JEDNOTA, v strede text "SOKOL" a v dolnej časti V KY­SUCKOM NOVOM MESTE. Táto jednota v r.1928 vybudovala i prvú telocvičňu v našom meste. Budovu po r.1955 zrekonštruoval Zá­vod valivých ložísk na dočasný Dom kultúry. V ňom sa uskutočňovali kultúrne a telovýchovné podujatia do r.1961, keď ho nahradila novostavba Závadného klubu ZVL. Príchodom Jána Mrkvu zo Žiliny sa telovýchovná činnosť zintenzívnila. Venuje sa prevažne branným športom. Zaúča do tajov zápasenia a boxu. Veľkú pozornosť venoval aj ľah­kej atletike, najmä vytrvalostným a prekážkovým behom. Predčasná smrť Jána Mrkvu v boji proti Frankovmu fašistickému režimu v Španielsku ukončila jeho aktívny život. V roku 1928 futbalisti zmenili názov Športový klub Kysucké Nové Mes­to na Rudú hviezdu. Prejavy svetovej hospodárskej krízy sa odzrkadlili i v našom meste. Nezamestnanosť ochromila i športo­vé podujatia. Opätovná zmena názvu futbalového oddielu na ŠK Ky­sučan nepomohla výkonnosti, návštevnosti ani rozšíreniu členskej základne. Výpomoc vedenia mesta uvoľnením priestoru na vybudovanie nového ihriska na tzv. mestskej lúke oproti hlavnému vchodu ZVL priblížilo obyvateľom dejis­ko športových zápolení. Jediným zdrojom príjmov bolo vyberanie vstupného. Na propagáciu, ale najmä na získanie financií bol vyrobený prvý farebný kovový odznak s textom ŠK Kysučan, Kys.N.Mesto. Tretím futbalovým ihriskom sa stáva priestor pri jarmočisku pri Ky­suci, prístupný cestou od Mýta popri bývalom bitúnku. K ihrisku bol vybudovaný skromný ubytovací priestor pre správcu ihriska, dvoje ob­liekárne, rovinková bežecká dráha na pokraji ihriska a doskočisko. Bo­lo to aj prvé oplotené ihrisko. Nevýhodou bo­lo, že pri futbalových stretnutiach odkopmi lopta sa často dostala na hladinu rieky Kysuce. Lovenie lopty z vody predlžovalo zbytočne čas futbalového zápasu. Aj povodne často po­škodili ihrisko i oplotenie.

   

Popri futbale začína sa uplatňovať nová loptová hra. Je ňou hádza­ná. V nej sa predstavujú prvý krát ženy pred verejnosťou. Bolo to akési oživenie, keď sa v r.1937 uskutočnilo prvé priateľské stretnutie. Obdobie činnosti trvalo 2 roky.

Zásluhou Antona Macáška vytvára sa Klub slovenských turistov a lyžiarov so skratkou KSTL. Vyznačkoval aj prvé turistické chodníky. Vo vývesnej skrinke KSTL sa objavujú fotografické zábery z činnosti členov. Klub bol prakticky prvým propagátorom hesla "Za zdravím do prírody". Masové vychádzky do prírody v prvých počiatkoch boli spojené buď s prvým májom, alebo niektorou májovou nedeľou. Uskutočňovali sa aj tzv. "majálesy". Boli to hromadné pešie túry do prírody na vopred určené miesto. Častým miestom majá­lesov bolo Škorčie, Tábor i vyvýšeniny nad Hôrkami. Neskôr predovšetkým mládež má záujem poznať aj vzdialenejšie miesta. Začínajú sa organizovať v 3-4 členných kolektívoch jednoden­né a neskôr i viacdenné pešie túry. Na poznávanie a orientáciu v teréne sa používali mapy rakúsko-uhorskej produkcie so šrafovaním v mierke 1:75 tisíc.

    

Na zjazdové lyžovanie sa využívali najviac svahový priestor na Hôrkach, zvaný "Štegeňka". Bol to lúčny svah (dnes zalesnený) s pokračovaním naklo­nenej plochy k poľnej ceste nad ZVL. Odvážnejší lyžiari tu trénovali aj skoky na lyžach. Na zjazd sa vy­užívali aj svahy Vojana nad Drevinou a svahy Bane nad vodojemom, dnes už zalesnené. Prvé bežecké lyžovanie bolo organizované meštianskou školou. Štart býval na námestí. Trasa viedla oko­lo Dreviny výstupom na Tábor, pokračovala lesnou vrcholovou cestou k Bani so zjazdom ku Kukučínovej ulici a do cieľa opäť na námestie. Silnými mrazmi sa vytvárala súvislá ľadová plocha od jarmočiska po radoľský most. Tu sa schádzali korčuliari. Boli tu i pokusy zaúčania ľadového hokeja. Druhým menším miestom ľadovej plochy bolo Tŕstie, dnes miesto teplárne pre sídlisko Kamence.

Z ďalších telovýchovných činností začala sa presadzovať aj ľahká at­letika. Najpočetnejšie súťaženia medzi mládežou boli skoky do diaľky. Skákalo sa z mie­sta a z rozbehu. Neskôr zaujali skoky do výšky z miesta a z rozbe­hu. Súťažilo sa i v behu na trávnatých plochách popri Kysuci. Novovytvorené ihrisko pri Kysuci pre futbalistov umožnilo na rovin­kovej bežeckej dráhe a doskočisku trénovať ľahkým atlétom. Pre hody diskom a oštepom sa využívala plocha ihriska. Ihrisko bolo i miestom telovýchovných hodín pre žiakov meštianskej školy a neskôr i pre SPŠS.

Zo športových činností sa postupne rozmáha volejbal. Hrávalo sa na rôz­nych trávnatých plochách pozdĺž Kysuce. Prvé družstva tvorili mladí muži. Priateľské stretnutia sa najčastejšie odohrávali v sobotu a nedeľu. Najväčšia frekvencia zápolení bývala cez letné prázdniny a dovolenkové obdobia. Vtedy sa aj objavovali nové postavy, zvlášť z ra­dov vysokoškolákov. Popri futbale mal najdlhšie trvanie i v radoch mládeže. Počet ihrísk sa pohyboval od päť do osem, hráčov okolo 100.

Je známe, že v minulosti pred reguláciou rieka Kysuca mala dosta­tok vody. Jej tok v blízkosti roviny tzv. Čapec a od jarmočiska po ra­doľský most mal hĺbku okolo 2 metrov. Tieto miesta boli vhodné na kúpanie a plávanie. Tu sa zaúčala mládež plávaniu. Najodvážnejší skákali do vody z oblúkov radoľského mosta. Tichá hladina vody na spomenutých miestach Kysuce umožňovala i člnkovanie. Prevažne sa používali jednomiestne loďky podoby súčas­ného kajaku.

K ďalším prejavom telovýchovy patrilo vzpieranie. Výkon sa hodnotil nie tak ako v súčasnosti. Činky boli prakticky náčiním na po­siľovanie. Preto aj súťaž v minulosti predstavovala zdvih činky nad hla­vou a to obojručne alebo jednoručne. Inokedy sa súťažilo vo zdvihu činky v ľahu s natiahnutými rukami. Rekordérom zdvihu 50 kg činky v jednej ruke bol Peter Brodňan výkonom 40-krát.

Zo zaujímavých športových činností bola hra v kolky. V našom meste boli dve kolkárne, obe boli na Partizánskej ulici. Z nich jedna bola Pavla Galvánka a druhá s názvom "Ďurana-ligoš".

Aj šach zapustil korene v našom meste. Jedným z prvých centier osvojenia tejto hry bola čitáreň MO MS. Postupne vznikali ďalšie stre­diská s okruhom 3-5 hráčov a majiteľom šachu. Hrávalo sa na Mýte a v iných pohostinstvách a aj v súkromí. Neskôr sa hranie šachu prenieslo do čakárni holičov. Najviac hráčov chodieva­lo k holičovi Štefanovi Galvánkovi, v blízkosti námestia. Bola to prakticky názorná škola vyuky hrania šachu. Postupne to­to holičstvo dáva podnet k založeniu oddielu.

prevzaté z brožúry,

ktorá bola vydaná k 65. výročiu

telovýchovy v Kysuckom Novom Meste 1921 - 1986

článok upravený