Odomykanie Kysuckej brány - 10. ročník

Ráno, aj napriek tomu, že mrholilo a bolo po daždi, sa okolo ôsmej hodiny zo všetkých strán Kysúc začali trúsiť skupinky turistov smerom k Rudine. Niektorí peši, iní prišli vlakom či autom. Po Rudinskej ceste, potom cez potok vľavo a za chvíľu sme už kráčali po lúkach okolo vykrivača, ďalej cez les k sedlu pod Závrším. Občasné slniečko, akoby chcelo dohoniť, čo pribrzdil ranný dáždik. Naraz bolo všetko zakvitnuté. Čerešne, trnky, hlohy, orgován… Skoré jarné kvietky už odkvitli, ale po lúkach bolo ešte veľa prvosienok jarných, ktoré si niektorí turisti nazbierali, aby si mohli doma z nich uvariť čerstvý jarný čajík. Chodník, ako k perníkovej chalúpke. Čistý, lemovaný zeleňou, ktorá prechádzala od bledozelených listov bukov, červeného smreku, cez zelené trávy až po tmavé borovice a smreky. V sedle pod Závrším - modrá vľavo, smerom k Závršiu (609m) – žltá - dolu do Diviny. Ešte pár sto metrov po modrej a sme na lúke pri Božej muke. Miesto prvého oddychu. Trocha osvieženia od Jaroslavov, nejaké foto a mohli sme ísť ďalej. Po roku môžeme konštatovať, aké škody napáchal kôrovec. Ak to takto pôjde ďalej, o rok pôjdeme po holom kopci. Našťastie, Rochovica je z väčšej časti prerastená bukovým lesom. Malý stupák, a o chvíľu sme už boli na prvom vrchole dvojvrcholového hrebeňa, potom pár sto metrov dolu a zasa hore, až sme sa priblížili k vrcholu Rochovice (640 m). Tam nás čakalo už niekoľko verných turistov zo Žiliny a partia turistov z Kysuckého Nového Mesta, ktorá si privstala, medzi nimi aj najmladší Peťko Mravec s otcom. Na vrchole nás krátkym príhovorom a symbolickým odomknutím „Kysuckej brány“ privítal Ferko Žabka a zaprial nám kľúčom, položeným na temeno hlavy každého z nás, aby nám to v zdraví šlapalo a o rok sme sa zasa stretli už na 11. ročníku. Pripojil sa aj Teo Braciník, ktorý ako vždy, s perfektnou básničkou, ospevujúcou čaro jarnej prírody a pútnikov, ktorí ju radi obdivujú a pohybujú sa v jej lone. Nezdržali sme sa dlho, pretože už prichádzali ďalší a miesta na vrchole nebolo príliš. Polhodinový zostup po strmom a tentokrát šmykľavom zráze medzi listnáčmi Rochovice a už sme boli opäť v Rudinke. Musíme sa poďakovať poľovníkom z Rudinky, ktorí v sobotu vyčistili a upravili chodník. Teraz vyzerá perfektne, škoda, že v noci a ráno pršalo a preto sa nám trochu šmýkalo, ale na budúci rok si ho budeme určite všetci pochvaľovať. Prezentácia, ocenenie farebným diplomom s pohľadom na Rudinskú dvojhrbú ťavu a potom už všetci pivko, ktoré dobre padne každému vyprahnutému telu. Guláš, pahreba na opekanie a stretnutia s kamarátmi po zimnej sezóne…Čo už potrebuje človek viac? Nanajvýš plány kadiaľ, kedy a s kým sa bude otvorení „Kysuckej brány“ túlať naprieč nádhernou kysuckou prírodou...

František Žabka                                                    viac info: www.sktknm.sk